Impresionisti – kto sú a prečo sú dôležití v dejinách maliarstva

O impresionistickom obraze už počul vari každý. Obrazy na stene vyzerajú pekne, príjemne sa hodia do obývačky či spálne a viac-menej nebudp nikomu vadiť. Prečo sú také populárne? A kto sú vlastne impresionisti?

Edouard Manet - Raňajky v tráve

Časy pred epochou impresionistov vyzerali ako zúrivá aréna akademikov, ktorí sa snažili namaľovať čo najdokonalejší obraz, kde by nebolo vidieť ani ťahy štetca, postavy by boli krásne stvárnené bez jedinej chybičky. Znázorňovali by epochálne mýtické scény, či veľké dramatické scény z minulosti. Často alegóriu, báj, portrét významného človeka. Mali však jednu nevýhodu – boli nudné. A ocenili ich iba akademici. Bežnému ľudu boli vzdialené ako je pre bežného človeka vzdialená veda v laboratóriu.

Nástup impresionistov

Začiatkom 60. rokov 19. storočia sa štyria mladí maliari – Claude Monet, Pierre-Auguste Renoir, Alfred Sisley a Frédéric Bazille – stretli počas štúdia u akademického umelca Charlesa Gleyra. Čoskoro prišli na to, že ich nezaujíma dokonalé napudrované akademické umenie, ale práve naopak. Mali radi, keď bolo vidieť ťahy štetca, keď na plátne bol vidieť život, prchavý okamih, ktorý zachytili, keď sa boli prejsť po poli pri zapadajúcom slnku. Podobné obrazy doposiaľ nik nevidel a pritom to bolo také jednoduché – stačilo maľovať to, čo reálne videli, nie ako by to malo vyzerať a hlavne – bolo potreba zapojiť srdce a vášeň. Čoskoro sa k nim pridali Camille Pissarro , Paul Cézanne, Edouárd Manet a Armand Guillaumin

Salón a odmietnutí maliari

Ešte stále sa nenazývali impresionistickí maliari, ale jednoducho maliari a nemysleli si, že začali niečo, čo naruší samotné základy maliarstva, ale čoskoro sa to malo zmeniť. Académie mala každoročnú umeleckú prehliadku tých najlepších obrazov, ktoré za posledný čas vznikli – Salon de Paris a umelci, ktorých práce boli na prehliadke vystavené, získali ceny, získali provízie a zvýšili svoju prestíž. Štandardy porôt reprezentovali hodnoty Académie reprezentované dielami umelcov ako Jean-Léon Gérôme a Alexandre Cabanel.

V roku 1863 prihlásil Edouárd Manet obraz Raňajky v tráve. Salón ho odmietol z dôvodu, že zobrazoval nahú ženu v spoločnosti odetých mužov. Akademici pritom bežne maľovali nahé telá a nikomu to nevadilo. Vznikla okolo toho polemika, až panovník Napoleon III. rozhodol, že aj odmietnuté diela majú právo na to, aby sa vystavili a nech rozhodnú ľudia, či obrazy stoja za to alebo nie. Prehliadka dostala názov Salón odmietnutých.

Táto situácia sa opakovala pravidelne. Salón a akademici pohrdlivo pozerali na nový druh maliarstva a bojovali proti nemu všemožnými prostriedkami. Odmietali ich vystavovať, zosmiešňovali ich, dostávali tvrdé údery. V roku 1874 sa noví maliari združili do spoločného spolku, prostredníctvom ktorého organizovali vlastné výstavy. Podmienkou bolo, že nemohli vystavovať v Salóne.

Vznik impresionistov

monet impresia webSpočiatku nemali spoločné pomenovanie a za to, že ich dnes voláme impresionisti, môžeme paradoxne vďačiť kritikovi Louisovi Leroyovi, ktorý si robil žarty z obrazu Clauda Moneta – Impresia, východ slnka. V jeho kritike sa posmieval, že nejde o skutočný obraz, iba ak náčrt, pričom používal slovo impresionista v pejoratívnom zmysle. Avšak nové hnutie tento pojem prijalo za svoje a začali ho používať.

Impresionisti sa stali pojmom pre modernosť, rebéliu voči starým poriadkom a zároveň búrali tradičné predstavy o tom, ako by maliarstvo malo vyzerať. Združovali rozmanitú skupinu ľudí, ktorí nie vždy odpovedali počiatočným predpokladom, čo to impresionizmus je. Azda jeho najčistejší predstavitelia boli Monet, Sisley, Morisot a Pissarro. Manet, či Renoir sa sami nepovažovali za impresionistov, ale do istej mieri k tejto skupine spadali.

Zmena doby a impresionisti

Impresionisti nepredstavovali len zmenu výtvraného štýlu, ale do iste mieri vyjadrovali nové rozpoloženie doby. Umenie zrazu bolo pristupné aj pre masy, nie len pre akademikov a tomuto novému lepšie chápali. Umenie nepatrilo len hŕstke vyvolených, ale stalo sa živým a každý ho mohol prijať a vybrať si, ktoré mu vyhovovalo.

Po tejto zmene paradigmi sa maliarstvo zmenilo navždy. Akademizmus sa vytratil a na jeho predstaviteľov sa skoro zabudlo. Zato o impresionistoch počúvame doteraz. V maliarstve začali vznikať nové, dovtedy neslýchané smery a experimenty. Zrazu prišli expresionisti, dadaisti, futuristi, kubisti…a vývoj sa nezastavil doposiaľ. Zo zmeny, ktorá koncom 19. storočia nastala, vzniklo moderné umenie.