Hilma af Klint – séria obrazov The Ten Largest
Séria vznikla v roku 1907 a pozostáva z desiatich monumentálnych plátien (každé má približne 3 × 2,5 metra). Hilma ich namaľovala pred Kandinským, Mondrianom aj Malevičom, teda skôr, než abstrakcia „oficiálne“ vznikla.
Tieto obrazy sú súčasťou väčšieho cyklu „Paintings for the Temple“, ktorý af Klint chápala nie ako výstavu, ale ako duchovnú architektúru – akýsi chrám vedomia.
Je však zaujímavý proces, ako tieto obrazy vznikli. Dalo by sa povedať, že ich namaľovali duchovia? Poďme sa na to pozrieť bližšie. Hilma af Klint sa so svetom spirituality stretla veľmi skoro. Už v mladosti ju priťahovali otázky neviditeľného a transcendentného, pričom smrť sestry tento záujem ešte prehĺbila a urobila z neho osobnú potrebu, nie len intelektuálnu zvedavosť. Ako sedemnásťročná sa začala zúčastňovať spiritistických stretnutí a rituálov, ktoré boli na prelome 19. a 20. storočia pomerne rozšírené.
Neskôr spolu so štyrmi ďalšími ženami vytvorila skupinu De Fem (Päťka) – uzavreté spoločenstvo, ktoré sa pravidelne stretávalo na seansách. Zo zachovaných zápiskov vyplýva, že členky verili v komunikáciu s duchovnými entitami, ktoré označovali ako „Veľkých majstrov“. Medzi nimi sa opakovane objavujú mená ako Amaliel, Ananda, Ester či Gregor.
Tieto bytosti mali skupine sprostredkúvať odkazy prostredníctvom automatickej kresby a písania. Vznikali tak rozsiahle súbory náčrtov a textov, zaplnené symbolmi, schémami a šiframi, ktorých význam presahoval bežný jazyk. Počas jednej zo seáns v roku 1906 mal duchovný sprievodca Amaliel vyzvať Hilmu, aby sa pustila do ambicióznejšieho diela, ktoré by prekročilo rámec dovtedajších automatických kresieb. Podľa záznamov bol Amaliel bytosťou, ktorá „predtým pôsobila v Tibete“ a dosiahla stupeň poznania umožňujúci porozumieť astrálnym rovinám existencie.
Ostatné členky skupiny ju pred týmto krokom varovali — obávali sa, že takýto projekt by mohol byť psychicky nebezpečný. Hilma sa však rozhodla výzvu prijať. Práve týmto momentom sa začal zrod cyklu Maľby pre chrám (Paintings for the Temple), monumentálneho súboru 193 obrazov, na ktorom pracovala v rokoch 1906 až 1915.
Štruktúra série: Život ako cyklus
Séria je rozdelená do štyroch tematických etáp, ktoré sledujú ľudský život od zrodu po zánik:
1. Childhood – Detstvo (obrazy I–II)
- Tvary sú mäkké, oválne, embryonálne
- Farby jemné: ružová, bledomodrá, žltá
- Objavujú sa špirály, bunkové formy, klíčenie
- Detstvo tu nie je realistické – je to stav potenciálu, čistého bytia pred rozdelením na telo a myseľ.
2. Youth – Mladosť (III–IV)
- Dynamickejšie kompozície
- Kontrasty farieb a pohybu
- Viac napätia medzi tvarmi
- Mladosť je zobrazená ako rozpínanie energie, hľadanie identity, pohyb smerom von
3. Adulthood – Dospelosť (V-VII)
- Najkomplexnejšie obrazy celej série
- Prekrývanie symbolov, vrstvenie
- Farby sú sýtejšie, často až konfliktné
- Dospelosť tu nie je pokoj – je to stav zodpovednosti, rozporu, polarity. Objavujú sa symboly mužského a ženského princípu, dualita, rovnováha aj napätie.
4. Old Age – Staroba (VIII–X)
- Tvary sa zjednodušujú
- Kompozícia sa „uzatvára“
- Objavuje sa viac symetrie a pokoja
- Staroba nie je koniec, ale návrat k celistvosti. Nie smrť, ale syntéza.
Symbolický jazyk obrazov
Hilma af Klint používala vlastný vizuálny jazyk, ktorý nemal byť „čítaný“ rozumom, ale vnímaný intuitívne:
Špirála – vývoj, duchovný rast
Ovál / kruh – celistvosť, bytie
Písmená (U, W, S) – duchovné princípy
Farby – presne určené významy (napr. modrá = ženský princíp, žltá = mužský)
Dôležité je, že obrazy nevznikali z pozorovania sveta, ale z presvedčenia, že jej boli „nadiktované“ vyššou realitou.
Prečo je táto séria taká dôležitá?
Je to jedna z prvých čisto abstraktných sérií v dejinách umenia. Predchádza všetkým „otcom abstrakcie“, hoci o Hilme sa v dejinách umenia veľa nepíše. Originálny je aj jej prístup. Rieši existenciálnu tému života ako procesu, nie ako príbehu. Taktiež je zaujímavé, že spája umenie, spiritualitu, vedu a psychológiu ešte pred Jungom.
Hilma af Klint si bola vedomá, že jej doba tieto obrazy nepochopí – preto si priala, aby boli vystavené až 20 rokov po jej smrti. The Ten Largest nie je cyklus obrazov o človeku. Je to mapa vedomia, kde život nie je lineárny, ale pulzujúci, kruhový a symbolický.
Obrazy od „Hilma af Klint“ zo série „The Ten Largest“ v našej ponuke
